Nikdy nehovor nikdy - 6. Počas noci vznikne Potter

Draco sa pohodlne natiahol na sedačke a pozrel sa na malý stolík, kde bol položený popolník. Pomocou kúzla si ho privolal a hneď aj si doň odklepol cigaretu.

„Daj mi jednu.“ Blaise si prisadol k Dracovi a ukázal na cigaretu v popolníku.
„Kúp si svoje.“ Malfoy si, pre istotu, schoval striebornú krabičku do nohavíc a natiahol sa na sedačke.
„Si držgaleón, aby si vedel. Za to ti nepoviem, kde sa schovala Kimi.“ Blaise sa musel posunúť, aby urobil priestor Dracovým nohám.
„Ani ma to nezaujíma.“ Blondín spokojne odfúkol cigaretový dym a podložil si hlavu rukou, aby videl na kamaráta.
„Nezaujíma? Kimi? Nehovor mi, že už ťa nudí...“ Zabiny sa pozrel do obývačky, kde sa ostatní návštevníci veselo bavili ďalej.
„Hm...“ Draco súhlasne zamrmlal.
„Nudí?“ Blaise nechápavo pokrútil hlavou. „Čo ťa na nej nudí? Má dlhé nohy, blond vlasy a tie prsia...“ mladý muž sa zamyslene pozrel do obývačky a rýchlo sa napil šampanského.
„No a?“ Draco si oblizol pery a opäť vydýchol cigaretový dym.
„No a?! Sedemnásťročná kočka ti vyhovie kedykoľvek si len zmyslíš a ty? Ty si tu ležíš... Sám?!“
„Pôjdem za ňou. Možno... Potom.“ Malfoy si opäť priložil cigaretu k ústam.
„Možno? Potom? Blázniš?! Keby chcela mňa, tak na ňu skočím a...“
„Tak si skoč...“ Draco opäť vyfúkol dym.
„Rád by som, ale nechce ma. Trepe stále len o tebe.“ Blaise sa pozrel na smejúcu sa skupinku v hale.
„No, vidíš...“
„Poď hore. Pôjdeme za Kimi, Tatianou a za tou sladkou čokoládkou, čo tu behá len v plyšovej podprsenke.“
„Niekedy si myslím, že by ti na prežitie stačil len jeden orgán. A mozog by to rozhodne nebol, Blaise.“
„Ale ten najdôležitejší by mi ostal,“ žmurkol Zabiny.
„Ty si, ale sviniar,“ zasmial sa blondín.
„Sviniar? To používaš nové slovíčka. Väčšinou ma volajú blesk. Alebo...“
„Potter to povedal. Vraj som sviniar za to, že si užívam.“ Draco zamyslene položil hlavu na operadlo sedačky.
„A myslíš, že on je len s tou svojou počestnou ženuškou?“ Blaise sledoval, ako si Draco rozopol košeľu.
„Určite. Svätý Potter. Dnes som ich stretol v nemocnici.“
„Nemáš...?“ Blaise sa podozrievavo pozrel na kamaráta.
„Nie. Už si ako moja mama.“ Malfoy naštvane odsekol.

Blaise sa spokojne usmial a súhlasne zakýval hlavou.

„Čo sa tak rehníš, ty blbec?“ Draco slabo kopol do Blaisovho chrbta.
„No... ja len, že keby si mal ten aids, tak by na to doplatilo dosť ľudí. A tvoj kamarát Blaise tiež.“
„Môj kamarát Blaise po mne nemá preberať baby,“ Malfoy sa natiahol na koženej sedačke, a tak Blaisa skoro zhodil na zem, „a chrápať s nimi.“
„To tak, aby som sa nedotýkal pol Londýna.“ Zabiny nasledoval Dracovo správanie a tiež si rozopol košeľu.
„Ts...“
„No, ale nemáš pani Potterovú.“ Blaise prestal s rozopínaním košele a s úsmevom pozrel na kamaráta.
„Nehnevaj sa, ale tú by som bral, keby si prefarbila vlasy, mala aspoň dajaké prsia, sexy šaty a...“
„A aj tak by jej to nepomohlo.“ Blaise sledoval, ako sa vo dverách objavili dve sporo oblečené dievčatá.

Dlhonohá blondínka smerovala hneď k Dracovi. Sadla si na operadlo sedačky, na ktorej sedeli čarodejníci a prekrížila štíhle nohy. Malú, ružovú minisukňu si trošku stiahla. Draco musel uhnúť hlavou, aby tak urobil miesto pre blondínkin zadok.

„Prečo si za mnou neprišiel, Draci?“ Blondína pošteklila Draca po tvári a ukazovák mu vsunula do úst.

Malfoy si vytiahol jej prst z úst, pobozkal ho a hneď aj ho nahradil cigaretou. Nadvihol sa, aby na dievča lepšie videl.

„Už som to mal v pláne,“ zaklamal.

Pohladil jej piercing v pupku. Pozrel sa na ružovú, čipkovanú podprsenku, ktorá spolu s minisukňou tvorila jej jediné oblečenie.

„Si dnes dajako mimo, Draco. Čo kontrola?“ Černoška si sadla na Blaisa a omotala mu ruky okolo krku.
„V pohode,“ Blaise uistil dievčatá, „narobil si nám strach, kamoš.“ Pobozkal černošku na hruď.
„Mne by to bolo jedno,“ ozvalo sa sedemnásťročné dievča vedľa Draca.
„No, mne nie, Kim,“ černoška rázne zaprotestovala.
„Draci, poď hore. Mám nový piercing. Nechceš ho nájsť?“ Kim prešla po Dracových perách.
„Potom...“ Draco vytiahol novú cigaretu a zapálil si ju.
„Dámy! Draco používa nové slová. A najnovšie medzi ne patrí aj slovíčko potom.“ Blaise pobozkal priateľku na krk.
„Daj mi pokoj!“ Malfoy sa posadil a vydýchol dym.

Štvorica sa otočila, keď započuli buchot v kuchyni.

„Zabijem ich, keď mi tu niečo porozbíjajú.“ Blaise vstal a vybehol zo salónika.
„Poď, Draci. Pôjdeme hore.“ Černoška si prisadla k blondínke.
„Amy, Amy... Nie si Blaisova baba?“ Draco dvihol obočie a odsadol si od černošky.
„Ale predtým som bola tvoja. A neverím, že by si mal problém s dvoma úbohými ženami.“ Černoška pohladila Kimi po tvári a následne aj Draca.
„Potom.“ Poklepkal s cigaretou po popolníku.
„Vieš, že keď sem za nami prídeš po dlhšej dobe, tak si dosť neznesiteľný? Bol si u mamičky?“ Amy si natočila na prst dlhý prameň kučeravých vlasov.
„Nie je neznesiteľný,“ oponovala Kimi.
„Aj ty by si mala občas ísť domov, Amy. Si tu dajako často.“ Draco si obzrel Amy, ktorá mala na sebe len leopardie, plyšové spodné prádlo.
„Blaise ma tu chce!“ vyštekla černoška.
„Ani nevie, ako sa voláš.“ Draco sa pohodlne oprel chrbtom o sedačku a nechal Kimi, aby ho pohladila po hrudi.
„Ty sa o to zaujímaš? Počula som o tebe dosť bláznivé klebety. A to som si myslela, že to, čoho som bola svedkom ja, je všetko.“ Amy zažmurkala na blondína.
„Daj mi pokoj! Nebude ma urážať dajaká nula.“ Draco vstal zo sedačky a začal si zapínať košeľu.

Blaise sa vrátil do salónika a zbadal, že sa kamarát chystá odísť.

„Kam ideš? Je len jedna.“ Blaise prekvapene pozrel na hodiny.
„Upokoj si tú štetku.“ Draco si uhladil vlasy a rukou ukázal na Amy.
„Čo si mu povedala?!“ Blaise zazrel na černošku, ktorá sa schovala za blondínku.
„Draco, ostaň. Pôjdeme do baru. Alebo ostaneme tu. Už je voľná moja spálňa. Pôjdeme tam všetci štyria.“
„Nie,“ odsekol Draco a hľadal hodinky.
„Tak? Čo si mu povedala?!“ Blaise chytil Amy za zápästie až skríkla od bolesti.
„Len to, že bol zase u svojich rodičov.“ Amy sa vyšmykla z Blaisovho zovretia.
„Ach... Draco, ostaň.“ Blaise pochopil, prečo sa kamarátova nálada zmenila. Potiahol Draca za rukáv kabáta.
„Kašli na ňu. V posteli je úžasná, ale inak je sprostá ako metla,“ zašepkal Dracovi do ucha.
„Moju rodinu nebude urážať dajaká štetka.“ Draco sa otočil na prahu a pozrel na černošku, ktorá už objímala Kimi okolo pásu.
„Draci, ostaň. Prosím.“ Kim vstala a skočila Dracovi okolo krku. Pobozkala ho zľahka na líce.
„Už nemám chuť zostávať tu.“ Pozrel sa na Amy, ktorá si upravila plyšovú podprsenku. Odstrčil Kimi a rýchlo odišiel cez halu von.

* * * *

„Harry, gratulujem!“ Hermiona nadšene objala Ginny a následne aj Harryho.
„Páni! Tak sa vám to podarilo.“ Ron nadšene potriasol Harrymu rukou.
„Hej, podarilo.“ Harry si sadol na sedačku vedľa Ginny, oproti manželom Weasleyovcom.
„Sme takí šťastní.“ Ginny si preplietla prsty s manželom.
„A ako? Je to tak odrazu,“ Ron nechápavo pokrútil hlavou, „to ste prišli za doktorom a on vám povedal, že čakáte dieťa?“
„Tak dajako,“ Harry pozrel na manželku, „s pomocou toho elixíru.“
„To je zázrak. Vy chcete dieťa a už ho aj máte.“ Hermiona naliala kávu do šálok.
„Hej... zázrak,“ usmiala sa Ginny a usrkla si z kávy.
„A ako dlho ho už máš?“ Hermiona ukázala na kamarátkino brucho.
„Už pár hodín.“ Ginny súhlasne pokývala hlavou.
„Zázrak. A čo ste preto museli urobiť?“ Hermiona doliala kávu do šálok.
„Zaplatiť pár tisíc galeónov.“ Harry si neodpustil poznámku.

Ginny nervózne pozrela na manžela a pošepkala mu, aby bol ticho.

„Veď to je pravda.“ Harry mykol plecami.
„A? Jednoducho si to vypila a to má byť, akože, všetko?“ Ron preskakoval pohľadom z Harryho na svoju sestru.
„Áno. Cez noc som v podstate otehotnela. A potom sme s Harrym ešte oslavovali.“ Ginny sa začervenala, keď zbadala Ronov zmätený pohľad.
„Zázrak.“ Hermiona zamrmlala.
„Drahý zázrak.“ Harry sa zahľadel na stenu a spomenul si na svoje drahocenné úspory, ktoré padli na elixír.
„A nebolelo to?“ Hermiona pozrela na Ginny a na jej ploché brucho.
„Nie. Bola som prekvapená, ale vôbec to nebolelo.“ Ginny si pošúchala bruško.
„A to je v poriadku?“ Ron si poškriabal čelo.
„Hm... Liečiteľ síce povedal, že to bude bolieť, ale asi to nevadí,“ šepla Ginny.
„Ako bolieť?“ Ron si chytil vlastné brucho.
„Mala som mať dajaké kŕče, ale povedal, že záleží na tom, ako mám telo poškodené,“ vyrapkala Ginny.
„Tak to bol potom iba maličký problém. Môžeš byť rada. A čo meno?“ Hermiona sa usmiala na dvojicu.
„To máme vybraté už pár rokov. Keď to bude dievčatko, bude sa volať Molly. Keď chlapec, tak James.“ Ginny si položila hlavu na manželovo rameno.
„Kedy to poviete ostatným? Mama sa zblázni od radosti. Má už tri roky kúpené hračky pre vnúčika.“ Ron pozrel na rodinnú fotku Wesleyovcov.
„Za chvíľu ideme za liečiteľom, nech nám povie, čo treba. A potom pôjdeme za mamou. Chceli sme to najprv povedať vám dvom.“ Harry si odpil zo šálky.

* * * *

„Draco? Draco, si v poriadku?!“ Narcissa zaklopala na dvere synovej izby.
„Hm...“ Draco sa zamotal do perín, aby sa schoval pred slnečnými lúčmi, ktoré začali vstupovať do izby.
„Draco? Budú raňajky.“ Narcissa ešte raz pomaly zaklopala.

Otočila sa, keď počula, že niekto schádza po schodisku. Pozrela na Luciusa, ktorý zvieral v rukách noviny.

„Čo tu vystávaš?“ Lucius si obzrel manželku, ktorá bola oblečená len v ľahkom zelenom župane.
„Draco...“ Ukázala na dvere.
„Mladý pán je doma?“ Lucius prekvapene pozrel na dubové dvere.
„Prišiel neskoro v noci. Počula som dajaké zvuky. Stony. V noci.“ Narcissa ukázala na dvere.
„No to snáď nie?!“ Lucius nahnevane skrčil noviny. Podišiel k dverám a začal na ne zúrivo búchať.
„Draco! Draco, otvor!“
„Čo robíš?“ Narcissa sa snažila odtlačiť manželovu ruku preč z dverí.
„Chcem vedieť, koho tam má a vyhodiť ju!“ Lucius zaklopal ešte silnejšie.
„Lucius!“

Draco sa strhol, keď započul otcov hlas. Oblial ho studený pot. Lucius otvoril dvere a vošiel do ponurej izby s manželkou za pätami. Obidvaja pozreli na synovu zahalenú, baldachýnovú posteľ. Pán domu podišiel bližšie a odhrnul ťažký, zelený záves. Draco sa rýchlo dôkladne zakryl.

„Mohol si najprv zaklopať.“ Draco si zakryl holú hruď perinou.
„Veď som aj, “ Lucius sa otočil, keď zistil, že synova posteľ je prázdna, „ale neotváral si.“
„Možno som spal.“ Draco silno stisol matrac od náhlej bolesti, ktorá prebehla v jeho bruchu.
„Ten tón si, láskavo, odpusti, pokiaľ sa rozprávaš so mnou. Tak sa bav s tým kreténom Blaisom,“ Lucius zatiahol záves, „obleč sa a príď dole!“

Draco počul, ako Lucius rázne vyšiel z jeho izby.

„Draco, raňajky,“ ozval sa vystrašený hlas Narcissy, ktorá tiež opustila synovu izbu.

Mladý Malfoy sa pomaly posadil na posteľ a chytil sa za brucho. Stále sa ešte jemne triaslo. Nahol sa a zobral si župan, ktorý si opatrne obliekol. Mierne zastonal, keď sa opäť ozvala bolesť. Po malých krôčikoch podišiel k šľapkám, ktoré si nasunul na nohy. Vyšiel na chodbu. Tam už počul z jedálne rozhovor rodičov.

„Už to nebudem trpieť...“

Draco počul, ako jeho otec niečo rozbil.

„A čo chceš urobiť?“ Narcissa sa potichu spýtala.
„Buď s tým prestane, alebo...“
„Alebo?“

Počul matkin neistý hlas.

Draco sa snažil zachytiť otcove slová počas toho, keď schádzal po schodisku.

„Pôjde z domu...“ Lucius rázne prehovoril.
„To nemôžeš urobiť. Je to naše dieťa!“
„Nechová sa tak. Videla si to. Opäť je v novinách s nimi.“

Draco vošiel potichu do jedálne a odkašlal si, aby mu rodičia venovali pozornosť.

„Ale... mladý pán.“ Lucius hodil noviny na stôl.

Draco zbadal fotografiu, na ktorej bol v rozopnutej košeli a objímal a bozkával Kimi aj Amy. Radšej pozrel na koberec, lebo fotografia bola naozaj dosť poburujúca.

„Draco, je ti dobre? Zlatko?“ Narcissa podišla k synovi.
„Zbaľ sa a vypadni!“ Lucius si prezrel syna od zhora dole.
„Prestaň! Draco,“ Narcissa chytila syna, ktorému sa podlamovali nohy, „Draco, čo je?!“

Mladý Malfoy sa posadil na stoličku a utrel si z čela studený pot.

„Nič mu nie je. Má len opicu.“ Lucius pozrel na syna, ktorý si chytil brucho a otca počúval na pol ucha.
„Lucius?! Lucius, niečo mu je.“ Narcissa prešla po synovom spotenom čele. „Čo ti je, Draco?“

Draco od bolesti brucha ledva vnímal okolie. V noci nezažmúril ani oko.

„Niečo zjedol? Vypil?“ Lucius si tiež všimol, že Dracov stav nebude len z alkoholu.
„Nič som včera nepil. A domov som prišiel už o jednej,“ blondín zastonal.
„Poď, obleč sa. Pôjdeme za lekárom.“ Narcissa chcela odtiahnuť synovu ruku z brucha.
„Čo to je?“ Lucius si všimol Dracovho brucha, ktoré sa v pomalých rytmoch posúvalo a skŕčalo.
„Draco, poď!“ Narcissa dvíhala syna na nohy.
„Nikam nejdem. Bolí to celú noc,“ priznal sa syn.
„Celú noc?!“ Narcissa si prikryla ústa. „Vidíš?! Preto tak stonal. Draco, môže to byť vážne.“
„Tak, pil si niečo?“ Lucius sa opýtal slabého syna.
„Pil. Ten elixír.“ Narcissa odpovedala namiesto syna.
„Aký elixír?!“ spýtal sa stroho Lucius.
„Na oslabenú imunitu. Ale toto nikdy nemal.“ Narcissa podala synovi pohár vody.

Draco sa snažil odsunúť matkinu ruku, ktorá neustále ohmatávala Dracove boľavé brucho. Zauzľoval si župan.

„Choď sa obliecť. Ten fušer. Za to zaplatí.“ Lucius podišiel k synovi a manželke. Narcissa položila dlaň na Dracovu holú hruď schovanú pod županom.

„Je celý horúci,“ skonštatovala.
„Draco, okamžite sa choď obliecť. Nepôjdeš predsa v pyžame,“ Lucius pozrel na Dracove čierne nohavice, „choď s ním. Ešte cestou niekde odpadne.“

Narcissa súhlasne pokývala hlavou a pomohla synovi postaviť sa na slabé nohy.

„Poď. Pomaly.“ Narcissa sa otočila na manžela, keď sa ozval hlasný škŕkavý zvuk z Dracovho brucha.

Draco sa snažil zaťať zuby, ktoré sa mu začali triasť od neznesiteľnej bolesti.


Amidale veľké – ďakujem – za bleskový beta-read